Štiavnický (kris)kros triatlon 2014

Minulý rok mi prvý (po 20-tich rokoch obnovený) Štiavnický triatlon unikol o vlások kvôli svadbe (a Nikovi veľkosťou jablka v mojom bruchu) ale prečo neosláviť prvé výročie Néč-Lapinová family práve na triatlone, keď je triatlon právoplatnou rodinnou súčasťouJ

 

Organizátori na čele s Vladom Popracom robia už druhým rokom parádne podujatie v štiavnickom regióne. Tohto roku museli svoj cirkus zvaný Štiavnický kros triatlon premiestniť z práve vypusteného Richňavského jazera na jazero v Banskom Studenci.  Trate boli stanovené na 1km plávania, 25km MTB a 8km behu. Na Ľubu Kalinovú som sa rozhodla poriadne pripraviť a preto som sa prvý krát v živote bola pozrieť na trať pred pretekom. A našla som tam akurát tak parádne dubáky.. V Štiavnici máme chalupu a preto sme s Nikom vyrazili už v stredu. Doma teplo a miestami mokro, inak sucho. V Štiavnici stále mokro, takže obzeranie trate som nechala na štvrtok. To na mňa pre zmenu Vlado zabudol a išiel sa preblatiť traťou s kamarátmi sám. Konečne som sa teda dostala na Studenec v piatok na obed. Od chaty 12km a jedno kolo malo 12km..už som tušila že pojazdiť si 50km pred pretekom a minúť drahocenné sily, nie je najlepší nápad. Ešte že trať nebola vyznačená a ja som sa jej zúčastnila popri značiteľoch na štvorkolke slimačím tempom. Na jednej s tisícich zastávok som našla 3 prekrásne dubáky ale keďže igelitka nebola, pohltil ich úložný priestor spomínanej štvorkolesovej motorky a moje milé dubáky skončia zrejme v cudzej kapustniciJ

Deň D sme sa ráno tvárili v super klídku..sme predsa kúsok od štartu, dnes bude kľud, všetko stíhame. Keď sadneme do nabaleného auta a otočíme kľúčom, kľudný zostáva hlavne štartér. Bežím zisťovať od oca či máme káble a tata vraví: „Čo? Vybité je? Aj som rozmýšľal prečo dva dni svietia obrysové svetlá ale som sa zabudol opýtať..“ Káble nikde ale hurá, máme nabíjačku autobatérie. Premiestnime všetko do auta číslo dva a čas predpretekový sa stáva ako vždy stresový. Otec mi ujde s gélmi v aute, ešte že Dano má na predaj aj iba cukrové (bez kofeínu, L-karnitínu a iného). Po štarte sa mi zdá, že dnes plávam nejako rýchlo. Keď v depe vidím, že biky žien protivníčiek zase chýbajú a Laco kričí „na Ľubu 3 minúty“ (a je mi jasné, že hovorí trochu menej aby ma motivoval) prichádzam na to, že sa mi to iba zdalo a kilometrovú plaveckú trať som zase raz preplávala časom hodným jedného a pol kilometra.

Trať poznám, fučím, driapem, oči stĺpikom, sekám jedného pretekára za druhým..žiadne hlava-nehlava ale hlava-hlava..do druhého kola preletím ako premotivovaná fredka a Laco kričí už príjemnejšiu info „na Ľubu minúta a pol“. Znovu stúpanie, tmavý lesík, Ľubu už cítim vo vzduchu a pozerám z hrôzou na predné koleso. Defekt. Totálka. Pumpa na ktorú som si zobrala pásku aby som ju pripevnila o bike zostala v nepojazdnom aute číslo jedna. Okolo začnú svišťať pretekári a jeden má pumpu a aj požičia (za čo ho vraj vymyškovala manželka, ktorá skončila štvrtáJ). Fajn, pumpu by sme mali. Pod sedlom mám kapsičku, duša, dokonca aj montér páky. Tak šup dole koleso a plášť. Vyleje sa na mňa biela gebuzina. „Ahá, veď ja mám bezdušové. Laco raz čosi spomínal, že keď sa vymontuje ventilka, dá sa tam dať duša.“ Spravím ako rozmýšľam a v tom mi konečne docvakne, že či som to vlastne nemala najprv skúsiť nafúkať keď tam bol tmel a možno by to chytilo. Lenže nejaké časti ventilky už mi popadali do lístia, chvíľku to hľadám ale radšej sa vraciam k prvej myšlienke výmeny. Fúkam dušu a nejako sa mi zdá, že duša plná ale ani trochu sa nedotýka plášťa. „Do riti, to je 26-tka duša a ja mám 27,5 kolesá. Bože nieeeeee..“ Prvý krát mi došlo, že dnes možno ani nedokončím. Ide okolo ďalší záchranca a vraví nech si vezmem jeho koleso, že on dorieši to moje a pokračuje. Lenže má 26tkové kolesá a teda aj rám a moje koleso tam zrejme nezmestí. Tak nič, idem na to..dofúkam..buď to rachne alebo nie. Jéj, drží. Tak hijó, poďme na to. Obehlo ma zatiaľ cca. 20 ľudí. Nevadí. Kde je vôľa je aj cesta. Fičím si zase okolo za povzbudivých výkrikov: „Zase Ty?“ „Opravila si?“ „Bojuj!“ Vďaka Vám kamaráti!

V depe odchádzam na beh už zo zásekom cez 8 minút, ale dobieha ma Mareček itréner tak si aspoň podrístame, aj keď je to voľáko do kopca a miestami nám teda nie je do reči. Výborný pretekársky deň zavŕšim ešte pádom na behu v zákrute. Štrk na asfalte plus cestné tenisky, rovná sa ošúchané kolená a bok. V cieli hromžím a hľadám si dieťa. Konečne sa nájdeme, po tom ako pred blížiacou sa búrkou prebehneme s Lacom krížom krážom celú dedinu.  Zmokneme všetci, Nika nevynímajúc. Nakojíme v aute. Rýchlo domov. Prezliecť mokré veci a rýchlo naspäť na vyhlasovanie. Druhá na Štiavnickom kros triatlone 2014, ktorý je zároveň MSR. Tak a je to za namiJ

Záver záverov: keby sa náhodou nepretekajúcemu čitateľovi zdalo, že Ľubu nemám rada, tak pozor: Sme dobré kamarátky. No pretek bez súperenia by nebol pretekom..

 

SPORTisTRI Lapinovasportshop triatlon a iné športové príslušenstvo

SPORTIS s.r.o.
Vystrkov 1121/3
Bánovce Nad Bebravou
95701
IČO:47005807
IČ DPH: SK2023701955

Showroom odberné miesto-Mestská plaváreň Bánovce
1.poschodie, hlavný vchod na plaváreň na ulici F.Urbánka 9, prosíme volať 30min pred návštevou

"Eshop športovcov pre športovcov"

Predávame len tovar, ktorý máme odskúšaný a ktorý je vo svojej kategórii najlepší!
+421908537860 klapinova@gmail.com Účet Sportis: Tatrabanka
2925890761/1100
SK7511000000002925890761
Vytvorené službouWebnode E-shop