Mont Blanc "na dušičky“

Nezabudnuteľný dušičkový (cez sviatok Všetkých svätých) výlet so Stykovcami sme zažili už neviem ktorý rok. "Dušičkové výlety" sme vždy riešili na poslednú chvíľu, jasné bolo že ideme, kam však ideme, sme sa podľa počasia rozhodli až keď sme sa nalodili do auta. Voľba tentoraz za jazdy v aute padla na Mont Blanc. Termín "na dušičky" v danom roku ponúkal zasnežené kopce a zlé, turistike aj lezeniu nepríslušné počasie na všetkých dostupných horách, takže sme sa rozhodli že pôjdeme do Chamonix a ďalej sa uvidí. Nič sme nepodcenili a zahlásili sme sa priamo u záchrannej služby, kde nám povedali, že už nikto hore nechodí, počasie nie je na výstup až na vrchol ale, že vyzeráme mladí a silní, takže nech to skúsime ak chceme. My sme samozrejme chceli. Prežiť už úvodnú noc bol zážitok, ledva sme neumrzli pri aute na parkovisku v nejakej podivnej chatke zvnútra čiernej akoby už veľa krát zhorela do tla a stála len náhodou. Spali sme na laviciach, opretí o bočné steny z latiek z 2centimetrovými odstupmi. Ráno keď sme sa vysúkali von pozeráme na Ondra vysmiateho so spacákom na pleci ako kráča od auta. Že mu bola zima tak išiel spať do auta...prečo nás toto nenapadlo? Kráčame snehovým poľom smerom nahor a zrazu obrovský pes si cupitá za nami, obišiel nás, div sa nepozdravil ako turista a kráčal si po značení pred nami. Že sme boli vyľakaní je jasné, časom sme si však zvykli, zladili krok a zrazu kráčal medzi nami. Na obojku mal napísané Norton tak sme ho volali Nortonko a keď si s nami dal aj pár stravných- občestvovacíchzastávok, bolo jasné, že tento pes je náš priateľ. Prvého Milana napadlo, že ho treba odohnať, inak ho budeme musieť dostať do bezpečia a prevziať zodpovednosť za neho my. Nepodarilo sa. Cesta sa dvíhala a menila na skalné schody. Chalani sa snažili nájsť čo najschodnejšiu cestu pre psa, ja som sa snažila nájsť čo najväčšie závetrie aby som mohla zdvihnúť telefonát od šéfa. Nie som na to hrdá ale vtedy som mala dovolenky už málo a tak som bola jeden deň v práci obchodnej zástupkyne a na výlete zároveň. Peťo skoro spadol od rehotu do doliny keď ma počul prilepenú o skaly hovoriť: "Áno dnes som v Ružomberku, nejako tu fúka." Ku koncu už sme všetci spojili sily v záchrane psa Nortonka. Keby Ste niekto niekedy chceli dostať psa skalným terénom nahor vedzte, že budete mať viac krát jeho zadok aj genitálie v oblasti tváre a budete ho tlačiť a sunúť a v najhoršom prípade mu urobíte z vlastného tela stupienok, či rebrík. Na Gutierovu chatu, vlastne útulňu, lebo chata bola zavretá a sprístupnená bola iba jej predizba a chodba pre záchranný bivak. Norton bol fakt unavený, nejavil už ani záujem o žobranie jedla a išiel do ríše snov načerpať sily na ďalší deň. My sme sa uložili do spacákov pri okne a pri zaspávaní nám robilo spoločnosť tisíce hviezd. Z miesta vo výše 3800mnm.žiarili krásne a moje myšlienky boli vo viere v ranný výstup. Predpoveď počasia hlásila zlé počasie, ale nádej v nás nehasla spolu s hviezdami. Nádej ráno už pohasínala spolu s extrémnym vetrom a snehovou víchricou, v ktorej bolo vidieť na 5m. Sme mladí, nám povedali a mali by sme to skúsiť, povedali sme si odhodlane. Norton len pregúľal očami a ľahol si na druhý bok. Naviazaný spolu s Peťom a Maťom sme sa vybrali nasledovať ďalších kamarátov. Prešli sme na hrebeň a tam už len pár desiatok metrov. Zdravý rozum nás otočil naspäť. Nikto netúžil kráčať po hrebeni naviazaný na lane, ktoré silný vietor zdvihol a napol ako luk. Na chate sme sa postupne do pol hodiny stretli všetci, v tej situácii by sa istotne otočil aj Messner. Trochu sme sa zohriali a začali sme sa venovať druhej misii, záchrane psa. Nortona sme si obľúbili, čas sme mali, keďže výstup sa nekonal, len či sa Norton nechá naviazať na lano? Veru nechal, aj to nemé stvorenie nám očami povedalo, že urobí čokoľvek ak mu pomôžeme nadol. Psie chlpy v ústach druhý krát. Takú radosť psa Ste ešte nevideli, keď sa dostal zo skalného bloku naspať na ľadovú snehovú platňu, kde sa mohol konečne poriadne zaprieť do všetkých štyroch labiek. Unavení ale šťastní, že jeden z dvoch cieľov sme dnes naplnili sme sa zložili pri aute a vyslali prekladateľský tím súrodencov Volnárovcov do dediny so psom Nortonom. On by totiž z vďačnosti už asi bežal za naším autom až na Slovensko. Nika a Peťo vedia trochu Franúzsky, dobre Nemecky a dokonale rukami a nohami a preto prišli naspäť bez psa vysmiati ako slniečka (čo sú oni vlastne vždy). Norton je meno rodiny a nie psa. Aspoň rozosmiali gazdinú, ktorej sa pýtali či nepozná Nortonovho pána. Náhodou poznala, bol to sused. Vytočila jeho číslo a pán Norton, ktorý odcestoval do práce a chcel sa opäť vrátiť hľadať svojho zašlého psa cez víkend, neveril vlastným ušiam, že jeho pes dobil Goutierovu chatu. Bol s ním už na túre smerom na Blanc ale došli iba po tú plechovú búdu, kde sme sa spoznali s hafanom. Náš Nortonko asi len zatúžil pozrieť sa na vlastnú päsť vyššie. Keď pôjdete na Blanc tou cestou možno stále niekde nájdete súmerné škrabance vryté do žulovej skaly od Nortonkových pazúrov. Neveríte? Choďte sa pozrieť na Mont Blanc, je jedno či vyjdete až hore, o zážitok bude vždy postarané.

SPORTisTRI Lapinovasportshop triatlon a iné športové príslušenstvo

SPORTIS s.r.o.
Vystrkov 1121/3
Bánovce Nad Bebravou
95701
IČO:47005807
IČ DPH: SK2023701955

Showroom odberné miesto-Mestská plaváreň Bánovce
1.poschodie, hlavný vchod na plaváreň na ulici F.Urbánka 9, prosíme volať 30min pred návštevou

"Eshop od športovcov pre športovcov. Kúpou produktov na Kristíninom eshope podporujete priamo ju a jej športovú kariéru, ďakujeme."

Predávame len tovar, ktorý máme odskúšaný a ktorý je vo svojej kategórii najlepší!
+421908537860 klapinova@gmail.com Účet Sportis: Tatrabanka
2925890761/1100
SK7511000000002925890761
Vytvorené službouWebnode E-shop