Half Ironman Graz 2014 a môj „comeback“ na trate stredného triatlonu

Do Grazu sme tento rok cestovali v plnej poľnej, t.j. dvaja manželia pretekári, Nikuško, švagriná opatrovateľka a pes Ari. Odzvonilo cestovaniu na preteky na poslednú chvíľu a celý štvrtok sme strávili balením aby sme mohli vyraziť v piatok ráno. Prvý krát v živote sme sa stihli registrovať večer pred pretekom aj keď bol na to čas vyhradený aj ráno. Výklad trate sme vynechali a vymenili radšej za cestoviny Bolognese s Wiesbeerom.

Tento rok som vôbec nemala čas stresovať pred pretekom a ku podivu som aj dobre spala (toľko dobre, koľko mi Nikuško dovolil). Ráno sa začal kolotoč balenia rôznych kŕmnych zmesí (gély pre mňa a polievka pre Nika), obliekania (u mňa veľká nerozhodnosť, lebo do rána pršalo a bolo chladno aj keď hlásili horúci deň) a nabalovania auta kočíkom, bicyklami a všetkými účastníkmi zájazdu. Po skúsenostiach z maratónu som už do Nika pred štartom mlieko nepchala a radšej som mu ho rovno nachystala do fľaše keď sa prebudí. Stihla som sa aj rozplávať a stále som rozmýšľala prečo nemám štarťák (predštartový stres). Ženy sme štartovali 45minút pred chlapmi spolu s pár štafetármi a veteránmi. Bitky v čele som hneď vynechala a radšej som si plávala svoje obľúbené „priamo na bóju, ani meter na viac“. Depo bolo ako vždy vymetené a môj bicykel slávnostne svietil druhý z kraja (bola som druhá nasadená). To už ma štarťák chytil, zo dve ženy som obehla už prekážkovým behom v depe a zúrivo som sa vrhla na stíhaciu jazdu všetkých 14-tich žien, ktoré mi naložili na plávaní. V novej prilbe od KCK Oslany (takmer novej, zdedenej po Barénim-vďaka Bohu má malú hlavu) som za integrovaným štítom z hrôzou prišla na to, že kyslíku nie je nazvyš. Na dôvažok mi prilba hučala ako keby som bola v peletóne kamiónov, miestami aj tak, ako by som hrala na fujaru. Sekala som na mojej kosačke značky Quintana Roo jednu ženu za druhou a miestami aj na veteránov a štafeťákov došlo. Až som zrazu vošla do druhého kola úplne osamotená. Nadobudla som presvedčenie, že už je hotovo a do mojich ľahko pochudnutých stehien vstupovala bolesť tak som spomalila a užívala si výhľady. Keďže mi nemal kto povedať koľká som a zrejme by som to aj tak v prilbe nepočula, druhé kolo som si pokazila priemerku z 35km/h na 33,7km/h. Konečne som sa dorútila do depa a pozerám, že bicykle sú tam 3 kusy. Rýchlo mi došlo, že som si moc fandila a že ma bude polovičný maratón bolieť ak chcem dosiahnuť na bedňu. Práve som bojovala s rozdýchavaním pichania v boku keď som naďabila na švagrinú Zuzanu s naším červeným kočíkom. Už z diaľky mi zvestovala, že Nikuš je ok a spí. Jej ľútostivý pohľad na mňa ešte vyšperkovala informáciou, že ženy konkurentky sú už asi dosť ďaleko. Slučka cez depo a beh do dediny, kde je otočka a konečne vidím ženu číslo 301, teda minuloročnú víťazku. Potom zo 4 ďalšie ženy. Prvá žena s doprovodným bicyklom asi 6km predo mnou. A dosť staršia.. Vravím si tak toto nie, bež Kristína veď tu obhajuješ víťazstvo a druhé miesto. Druhá slučka okolo jazera a zase prebeh depa s cieľom. Zuzana kričí, hurá tak ideš do cieľa a ja: „nie, nie..ešte 6km“. Postaršiu vedúcu ženu som stiahla, no už ju nedobehnem. Pole bežkýň sa už zlialo a už mám chaos, tak preventívne bežím čo to dá. Tesne pred cieľom ešte šup jednu širšie stehnovú babu, ktorá som predpokladala, má ešte jedno kolo. Dobehnem do cieľa a už ma tam víta kolegyňka, vysmiata, že ledva to stihla do cieľa predo mnou. Pýtam sa a koľká je, nech viem aké miesto to zostalo pre mňa a ona mi prekvapene vraví, že veď prvá a že ja som druhá. Vysvitlo, že dve postaršie devy boli štafetárky. Prečo organizátori poslali doprovodný bicykel s prvou z nich nepochopím. Za pár desiatok sekúnd sa dorútila do cieľa práve širšie stehenná dievčina a mne došlo, že vždy je lepšie preventívne obehnúť všetkých koho je možné, lebo chaos patrí k väčším pretekom. Nebol čas na ďalšie vykecávanie, rýchlo za Nikuškom, kojiť do auta, odfotiť manžela v cieli, venčiť psíka a dopriať si strašne veľa nezdravého jedla.

Suma s(o/u)márom, pätnásta z vody. Štvrtá po bicykli. Druhá v cieli. Druhý cyklistický čas a najlepší bežecký. Laci mi tento krát nadelil 17minút (7min vo vode a 10min na bicykli), čím potvrdil svoju rastúcu formu a čas na tréning, ktorý mu doprajem ako dobrá manželkaJ. Vyhovoriť sa okrem mizérie na tréningu môžem ešte na absenciu pomocníka so stopkami, korý by mi bol býval povedal, že mám druhé cyklistické kolo pridať a nie ubrať. Potešujúca bola moja maximálna rýchlosť na bicykli 87km/hod, ktorá ukazuje, že som sa nestala prehnane opatrná zodpovedná matka, ale zostávam stále sama sebou :-).

 

SPORTisTRI Lapinovasportshop triatlon a iné športové príslušenstvo

SPORTIS s.r.o.
Vystrkov 1121/3
Bánovce Nad Bebravou
95701
IČO:47005807
IČ DPH: SK2023701955

Showroom odberné miesto-Mestská plaváreň Bánovce
1.poschodie, hlavný vchod na plaváreň na ulici F.Urbánka 9, prosíme volať 30min pred návštevou

"Eshop športovcov pre športovcov"

Predávame len tovar, ktorý máme odskúšaný a ktorý je vo svojej kategórii najlepší!
+421908537860 klapinova@gmail.com Účet Sportis: Tatrabanka
2925890761/1100
SK7511000000002925890761
Vytvorené službouWebnode E-shop